Autori: Juraj Hubinský, Alexandra Kotrusová
Spoluautori: Peter Kuklica, Martin Smerek
Spolupráca: Roman Rosina, STAT-KON
Revitalizácia verejných objektov z obdobia moderny v historických centrách prináša v sebe často mnoho otáznikov. Objekty sú mnohokrát osadené mimo uličnú čiaru, bez kontextu fasád k okolitým historickým objektom či výškovo nesúrodé. Napriek tomu majú mnohé svoje kvality oceniteľné aj v dnešnej dobe. Použitím nových statických, modulových schém sa docielila variabilnosť a flexibilita vnútorných priestorov, čo otvára potenciál pre ich revitalizáciu na moderné budovy.
Zachovanie pôvodného skeletu a jeho transformácia do nového vzhľadu je odkazom na udržateľnosť a dlhodobú životnosť stavby.
V návrhu revitalizácie využívame variabilnosť pôvodného skeletu a nadväzujeme naň prísnym rastrom fasády, ktorá dovoľuje využívať vnútorné priestory veľmi flexibilne podľa potrieb aktuálneho nájomcu.
Na pôvodne 4 podlažný objekt osádzame piate ustúpené podlažie, ktoré získava veľkorysú terasu s výhľadom na revitalizovaný park a kaplnku. Oceľová konštrukcia a presklená fasáda mu dodáva ľahkosť oproti spodným podlažiam s bodovými otvormi. Osadenie objektu v minulosti mimo pôvodnú uličnú čiaru susedných historických objektov malo za následok vytvorenie predpolia domu, ktoré transformujeme na piazzetu so stromami a rozširujeme tak verejný priestor až po fasádu objektu. Tu sa zároveň nachádza hlavný vstup s lávkou. Átrium vo vnútrobloku zdvíhame na úroveň zadného vstupu, aby sme sa zbavili pôvodných schodov a zlepšili bezbariérovosť objektu. Takisto tu dopĺňame zeleň a mestotvornú dlažbu zo žulových kociek. Všetky spomenuté exteriérové plochy využívame na stretávacie a odpočinkové priestory pre návštevníkov a nájomníkov objektu v maximálnej možnej miere.
Dom reflektuje svoje okolie, ako zrkadlo a prerozprávane simuluje správanie fasád okolitých domov. Plnšia fasáda domu je odkazom na historické mestské domy v okolí charakteristické svojím vizuálom murovaných domov s okennými otvormi. Je pojednaná exteriérovým kamenným obkladom z vápenca. Na zabezpečenie prevetrávania podzemnej garáže boli do kameňa vodným lúčom vyrezané otvory, čo dodáva soklu domu pozoruhodný detail. Vnútorné fasády objektu zo strany dvora sú vyomietané hrubozrnnou omietkou a skosené ostenia okien nadväzujú na čelnú modeláciu.
Samotný dom využíva variabilitu pôvodného skeletu, ale skelet samotný sa stáva iba čisto nosným prvkom, ktorý sa implementuje do nového vzhľadu objektu tak, aby nenarúšal charakter mestského domu. Objekt získava postupom času obľubu u domáceho obyvateľstva a stáva sa rozpoznateľným znakom lokality.